Prebudenie našej prirodzenej dokonalosti

Okolo roku 2010 sme si s manželkou prežili vážnu krízu po všetkých stránkach, vytrval jedine náš vzťah, všetko ostatné šlo dolu vodou. Ťažké udalosti, pri ktorých sa strácal zmysel života, sa napokon ukázali ako ten najlepší učiteľ života. Uvedomil som si význam a hĺbku samotného bytia, že môžeme byť šťastní bez ohľadu na to, kde sme, v akej situácii sa nachádzame alebo aké udalosti sa dejú. Prehĺbil sa môj duchovný rozmer života a ten vnímam v oveľa širších súvislostiach ako kedysi.

V tom čase sa nám narodil 1. syn Miško. Vtedy sme sa ako nevedomí slepo zverili do rúk personálu v pôrodnici, no neskôr sme si začali uvedomovať niektoré súvislosti, napr. že sa miliardy detí narodilo doma bez cudzej pomoci a ľudstvo prežilo tisícročia. A zrazu dnes, v „modernej dobe“ nedokáže žena porodiť bez cudzích zásahov? Marketing pôrodníctva dokázal „moderných“ ľudí za pár desaťročí presvedčiť, že sú závislí od ich farma biznisu a nie sú schopní prijať zodpovednosť za seba a za svoje zdravie. Nie je to divné?

Ďakujeme Ivane Königsmarkovej, že ide v čele zanietených aktivistiek, ktoré sa snažia zmeniť tento zvrátený svet farmaceutického biznisu a pomôcť uvedomelým ženám vrátiť sa k ich dokonalej prirodzenosti, pretože pôrod je posvätná udalosť, na ktorú je žena stvorená. Nie je to choroba, na ktorej môže pôrodnícky biznis zarábať a ničiť tak duchovnú bytosť matky i bábätka.

Prenatálne obdobie, prvé tri roky života, ale v značnej miere aj samotný pôrod významne ovplyvňujú, či z bábätka vyrastie sebavedomý človek, ktorý dôveruje ľuďom a vie s nimi budovať vzťahy, či bude dobrým rodičom a manželom/kou, či bude mať fóbie alebo psychické problémy a pod. Je to vplyv na celý život a samotný pôrod je posvätná udalosť, ktorá má obrovský emocionálny a duchovný rozmer, budovanie dôvery a vzťahu medzi matkou a bábätkom. Teda nie je to len fyzické oddelenie bábätka od matky, čo si žiaľ mnohí pôrodníci myslia.

A tento dokonalý proces sa dá dosiahnuť jedine pri prirodzenom pôrode, v ktorom si žena verí a na to potrebuje podporu a empatiu pôrodnej asistentky a blízkej osoby. Potrebuje na to pokoj a kľud, počúvať vlastné telo, vcítiť sa do seba samej a do bábätka. Chaos a „bežiaci výrobný pás“ v továrni zvanej pôrodnica, množstvo cudzích ľudí, ktorí stále matky presviedčajú, že nie sú schopné rodiť prirodzene a určite potrebujú oxytocín, epidurál a iné oblbovacie látky a deštruktívne medicínske zásahy, nie je zrovna prostredie, kde by žena mohla rodiť prirodzene a dôstojne.

Preto sme pri príprave na 2. pôrod študovali o prirodzených pôrodoch, pôrodných asistentkách, dulách, video dokumenty, semináre, články, knihy, štatistiky, vedecké výskumy a odporúčaniam svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Žiaľ na Slovensku sa väčšina odporúčaných úkonov WHO nepraktizuje a naopak, väčšina úkonov, ktoré boli dokázané ako deštruktívne, praktizuje. Keď budete tieto vedecky dokázané odporúčania WHO konzultovať s pôrodným personálom, tak okamžite zistíte, že nemajú ani tušenia, čo znamená prirodzený pôrod. Vykonávajú samé umelé zásahy, ktorými ničia pôrody (hlavne po duchovnej a emočnej stránke) a to len preto, lebo ich farmaceutický priemysel od ich štúdia medicíny presvedčil, že len toto je tá správna vec.

Štatistiky a vedecké výskumy po celom svete sa jednoznačne zhodujú v tom, že pôrod doma pre zdravú ženu so zdravým tehotenstvom za účasti pôrodnej asistentky je približne 10x bezpečnejší ako pôrod v pôrodnici. Najvyspelejšie krajiny ako Nórsko, Dánsko, Austrália, Nový Zéland, Švédsko, Kanada, Fínsko, Švajčiarsko, Holandsko, USA rastú počtom prirodzených pôrodov (či už doma alebo v pôrodných domoch) a klesajú v úmrtnosti a pôrodných komplikáciách. V Holandsku rodí doma až 30% žien a pozitívne to ovplyvnilo zdravie žien i novorodencov.

Prajem všetkým ženám, aby zvyšovali vedomie o svojej prirodzenosti. Aby si uvedomili, že gynekológ je patológ. On študuje a rieši problémy, nie zdravie a prirodzenosť. Ďakujme im za pomoc pri zdravotných problémoch, ale zdravie a teda i prirodzený pôrod nechajte vo svojich rukách za pomoci odborníkov – pôrodných asistentiek na čele s Ivanou. My sme sa s ňou nikdy nestretli, len sme sa dopočuli o celej kauze a vyjadrujeme maximálnu podporu Ivane za to, že výdatne pomáha presadzovať prirodzené pôrody – mení svet k lepšiemu!

Príprava na prirodzený pôrod

Pri našom 2. synovi v roku 2013 sme si ako alternatívu v prípade potreby vybrali pôrodnicu Antolská v Bratislave, ktorá nám prišla ako najhumánnejšia, hoci aj tam mali výhrady voči niektorým bodom nášho pôrodného plánu a to aj napriek odporúčaniam WHO. Ale v celku sme sa dohodli k ako takej spokojnosti. Pripravili sme sa aj na fintu neskorého príchodu do pôrodnice, čo je jediná istota vyhnutia sa zbytočným zásahom, monitorom, oxytocínu a pod. kedy je čas už len rovno rodiť.

Sústredili sme sa však prioritne na pôrod doma za predpokladu prirodzeného pôrodu. Stretli sme sa s pôrodnou asistentkou a osobne zblížili. Je to úplne iný pocit, keď pri pôrode pomáha empatická a už známa osoba, než keď sa objaví cudzí človek v bielom plášti, ktorý nám vôbec nemusí po ľudskej stránke „sadnúť“.

S okolím sme sa o našich plánoch veľmi nedelili, nakoľko je žiaľ laická verejnosť stále pod značným vplyvom „všeobecnej pravdy“ a pôrod doma vnímajú ako riziko aj napriek tomu, že o tom totálne nič nevedia a štatistky a výskumy z vyspelých krajín dokazujú vyššiu bezpečnosť a blahodárne účinky pri prirodzených pôrodoch. Ja síce rád odbremením aj pôrodníka o argumenty, ale negatívne reakcie manželku spochybňovali, no časom jej dôvera v samu seba a prirodzenú dokonalosť narástla tak, že na sebavedomé strašenie gynekológom, že musia pri pôrode podať oxytocín aby nevykrvácala, automaticky reagovala, že pri 1.pôrode nestihli podať oxitocín a nevykrvácala. Jej gynekológ akosi nečakane stratil reč a pochopil, že nie každá matka sa dáva „opíjať rožkom“.

Slušne vedomí o prirodzených pôrodoch sme sa rozhodli vziať zodpovednosť za svoje zdravie do vlastných rúk. Som presvedčený, že zodpovednosť za choroby a komplikácie patrí do rúk lekárom (veľká vďaka že sú), ale zodpovednosť za zdravie vrátane zdravého tehotenstva a pôrodu by mala byť len a len v rukách samotného človeka.

A v tomto zvyšovaní vedomia ženám o prirodzených pôrodoch významne pomáhajú pôrodné asistentky na čele s Ivanou. Česť vašej bojovnosti sa správnu vec proti farmaceutickému biznisu a egu gynekológov.

Okrem zvyšovania vedomia o prirodzených pôrodoch sme sa pripravovali aj mentálne, psychicky a fyzicky. Teda hlavne manželka 🙂 ale píšem my, pretože sme vo všetkom spolu. Erika chodila na rôzne cvičenia, ktoré sú rozchýrené a tak veľmi veľa žien ich už absolvuje a fyzicky sa pripravuje. Okrem toho sme cvičili aj s epi-no.

Pripravovali sme aj vtedy 2,5 ročného Miška, vysvetľovali sme mu, že v mamkinom brušku je bábätko, jeho súrodenec, aj Miško hladkal a pusinkoval bruško, obzeral iné bábätká vonku, že aj jeho súrodenec raz príde von. Tiež sme ho motivovali, ako nám bude pomáhať s plienkami, kúpaním bábätka a Miško sa tešil spolu s nami a hovoril ako aj on „ja ľúbi bábo“.

„Nalaďovanie“ sa na bábätko je tiež veľmi dôležité, hladkali sme ho cez bruško a rozprávali sme mu ako sa na neho tešíme, ako je vítané a ako ho ľúbime. Zdanlivo nepodstatné, no v skutočnosti dieťa cíti cez emócie matky, či je chcené, nechcené alebo niečo medzitým. Toto nalaďovanie cibrí vnímanie bábätka, ktoré je dokonalejšie ako prístroje v nemocnici. Žiadne sono, monitor ani iné testy, lekári či prístroje nedokážu zistiť, či je všetko v poriadku a či sa bábo cíti dobre tak dokonale, ako to cíti matka. Žiaľ farmaceutický biznis presvedčil modernú civilizáciou, že jediná cesta k zdraviu je medicína, no v skutočnosti len otupila myseľ zdravým ľuďom, ktorí už sami seba necítia a potrebujú na všetko prístroje.

Vyššie spomenuté prípravy na pôrod vyústili pokojného a vyrovnaného stavu Eriky. Po dni predpokladaného pôrodu bola na kontrole a gynekológ krútil hlavou ako je pozitívne naladená a má normálny tlak, akoby ani nečakala na pôrod. Veru, on sám nikdy v živote nevidel prirodzený pôrod, ani ho to v škole neučili a tak nemohol tušiť, že Erika prijíma dokonalú prirodzenosť ako súčasť života a nie ako utrpenie a bolesť.

Romantický pôrod, deň D

Pod hrozbou gynekológa na kontrole, že Eriku hospitalizujú, ak o týždňa neporodí, sme sa rozhodli pre prirodzené vyvolanie pôrodu. Jednou z metód je fyzická námaha a tak sme sa vydali na romantickú prechádzku do viníc aj s 2,5 ročným Miškom, užívali sme si krásneho počasia, prírodu, ticho a kľud, ďaleko od hluku mesta. Napokon prechádzka mala asi 5km a Erika týždeň po predpokladanom termíne pôrodu aj 2,5 ročný Miško ju zvládli na jednotku v plnej vitalite. Po návrate sme ešte príjemne porozprávali so susedmi s deťmi na ihrisku. Večer sme všetci spolu ležali v posteli, rozprávali, modlili sa a keď Miško takmer zaspal, odtiekla plodová voda.

Pustili sme si relaxačnú hudbu, rozprávali, objímali a užívali sme si krásne spoločné chvíle a radosť z blížiaceho sa pôrodu, že už zajtra ráno bude Mirko v našom náručí.

Zavolali sme pôrodnú asistentku, ktorá si chvíľočku u nás aj pospala. Erika celý čas jedla a pila v malých množstvách podľa vlastnej chuti. Pol hodinu po polnoci sa ozvali prvé kontrakcie, resp. my sme tento pojem premenovali na vlny, pretože to znie príjemnejšie a každá vlna znamená krôčik bližšie k okamihu narodenia Mirka. Zobudili sme pôrodnú asistentku, ktorá krátkym vyšetrením zistila, ešte sa nič nedeje a mohla si ľahnúť späť, no opäť nie na dlho, pretože vlny silneli. Erika vystriedala sedačku v obývačke, prechádzku po byte, WC a vaňu, z ktorej sa už napokon nedostala, pretože teplá voda zrýchľuje pôrod a vlny prichádzali jedna za druhou a už sa jej ťažko hýbalo. Spolu aj s asistentkou sme predychávali vlny a ubezpečovali Eriku, že je všetko v poriadku. Samotný pôrod samozrejme priniesol aj bolesti, ale boli zvládnuteľné a rýchlo pominuteľné. Bez epidurálu a iných oblbovacích látok dokázala sama cítiť, kedy a ako má tlačiť, čo má robiť, prirodzená dokonalosť je spoľahlivejšia ako „odborníci“ a prístroje.

Mirko sa narodil ráno o 3:53, takže pôrod trval necelé 3,5 hod. od prvej vlny. Neplánovane však pôrod prebehol vo vani, čo nebolo teda pohodlné, ale pohodlnejšie ako presun na sedačku v obývačke 🙂 Zážitok z prvého objatia Mirka v náručí Eriky je neopísateľný aj pre mňa. Ja som si vychutnával ten pohľad a hladkal som a pusinkoval obidvoch. Erika od šťastia plakala. Takto sme si to vychutnali asi polhodinu, kým pôrodná asistentka podviazala pupočníkovu šnúru a ja som ju slávnostne prestrihol 🙂 Mimochodom tá pri pôrode bola 2x omotaná okolo krku, ale asistentka si s tým vie veľmi ľahko poradiť.

Potom sme sa presunuli na sedačku a ďalej sme ležali, teda ja som ešte pobehoval riešiť čo bolo treba. Pôrodná asistentka skonštatovala, že natrhnutie je tak malé, že v nemocnici by to možno ani nešili, ale pre istotu dala pár stehov.

Mirko bol celé hodiny na Erike, koža a kožu, čo mu dalo pocit bezpečia a bolo vidieť, ako si to Mirko užíva – oddych po ťažkom výkone. Sršal z neho pokoj a pocit bezpečia. Nič sme neurýchľovali, nič sme nesílili. Nechali sme sa viesť vlnami pocitov.

Pred 8:00 ráno pôrodná asistentka odišla a my sme si ďalej vychutnávali ticho a blaho prítomného Božieho okamihu, sami traja s čerstvo narodeným Mirkom. Nedočkavo sme čakali na reakciu Miška, keď sa zobudí. Celé mesiace sme ho pripravovali na bábätko, ktoré hladkal a pusinkoval v mamkinom brušku, dokonca dobrovoľne odovzdal svoju postieľku a matrac ešte nenarodenému bračekovi a odovzdal mu aj plachtu, ktorú sme mu chceli prehodiť do jeho postieľky, no jasne odmietol „toto bábo“.

Miška však skolila 5km prechádza, tak vstal až pred 9:00, pribehol do obývačky, objal mamku, maznal sa a v tom, zbadal vedľa Mirka. S úžasom a radosťou povedal „aha bábo“ a pozeral striedavo na mamku a na bábo, že už sú oddelení. Veľmi rýchlo si spojil a prstom ukazoval, že bábo je z bruška vonku. Potom sa veľmi jemne plazil okolo Mirka, prštekom hladkal na líčko a dal mu pusu. Toto bol neopísateľný zážitok, ktorý sa žiaľ v pôrodnici nedá zažiť, aby sme všetci štyria pohodlne ležali na veľkej rozťahovacej sedačke a vychutnávali si tieto okamihy len my sami, ako jedna rodina, tak dlho ako sme potrebovali.

Zázraky po pôrode

Vlastne zázrak je prehnané slovo. Je to prirodzený stav po skutočne prirodzenom pôrode.

Erika sa rýchlo zotavovala, už v deň pôrodu varila, prala, samozrejme len základné a krátke činnosti, ale nebola ako pacient pripútaná na lôžko. Po pôrode Miška v pôrodnici sa teda takto určite necítila!

Nielen, ale určite aj prirodzený pôrod významne prispel k „úžasnému bábätku“ – zaplače, lepšie povedané zamrnká, len keď je hladný alebo chce prebaliť. Inak je kľudný a vyžaruje z neho Božský pokoj. Nevadí mu vysávač ani iný hluk, jednoducho cíti bezpečie. Keďže od narodenia sa kojil podľa vlastnej potreby a nie prerušovane kvôli neustálemu vyrušovaniu v pôrodnici (upratovanie, teplomery, vizita…), tak sa stále kojí pokojne a nie hltavo. Výsledkom je, že po nakojení sa za 1,5 mesiaca ešte nikdy nepogrcal a nepotrebuje ani vygrckávať. Nepotrebujeme odsávačky mlieka, dudlíky, sunáre a iné pomôcky, ktoré sa predávajú ako následný biznis po „domrvenom“ neprirodzenom pôrode v pôrodnici.

Nalievanie prsníkov a bolesti bradaviek aj odborná sféra považuje za úplne prirodzené a pritom je to len následok klasického nemocničného postupu – nie vždy sa mamine prikladá bábo po narodení na prsník a ak áno, tak len na chvíľku ako pri 1. pôrode – sestrička ho priložila na bradavku a po pár minútach ho zobrala preč. Toto nemá význam. Dieťa potrebuje čas, nasaje sa do hodiny, využije prirodzený reflex nasatia a kojenie funguje perfektne. Po prirodzenom prvom nasatí a aj ďalších je výsledkom kojenie bez bolestí a bez potreby akýchkoľvek medicínskych pomôcok, ktoré sme pri 1.pôrode potrebovali.

Popôrodná depresia a emocionálne výkyvy ženy sa tiež považujú za úplne normálne aj lekármi, pričom v skutočnosti je to len dôsledok všeobecnej fámy o tom, že pôrod je utrpenie, zastrašovanie žien nešťastne formulovanými negatívnymi slovami lekárov a personálu, stresujúci personál, veľa cudzích ľudí okolo rodiacej ženy, teda ďaleko od pohody, kľudu a hlavne potrebnej intimity na rodenie. Po takomto prirodzenom pôrode depresie ani emocionálne výkyvy nehrozia, práve naopak, prežívanie najkrajšieho okamžiku v živote je plné lásky, radosti a harmónie.

Na záver:
Gynekológia sa vyvinula z chirurgie. Ide o patológov, ktorí vidia komplikácie aj tam kde nie sú a riešia ich len na fyzickej úrovni, nie psychickej či spirituálnej. Gynekológ by mal riešiť iba komplikácie, ale pôrod nie je komplikácia. Je prirodzený a úžasný proces overený tisícročiami. Zvyšujúca sa modernizácia gynekológie v posledných desaťročiach okrem rastúcich ziskov prináša dramaticky rastúce komplikované pôrody a úmrtia. To naozaj nevidíme? Sme naozaj tak slepí?

Okrem 5-10% žien so zdravotnými problémami, ktoré potrebujú pomoc lekárov, je pôrod prirodzený dej vycibrený tisícročiami a je úplne dokonalý. A napriek tomu je ľudstvo modernej civilizácie závislé na pôrodníctve. Naozaj veríte, že bez pôrodníctva by po tisícročiach ľudstvo vyhynulo?

Pôrod je úžasná, požehnaná a intímna udalosť, ktorá patrí výlučne do rúk ženy a bábätka. Ak jej to jej príjemné, má byť prítomný aj manžel. A samozrejme odborná pôrodná asistentka, ktorej dôveruje.

Takmer každá žena je dokonale stvorená pre prirodzený pôrod. Fámy, že bábätko je príliš veľké alebo malé, že bez oxytocínu žena vykrváca, že bez epidurálu to bude bolieť, že pôrod doma je skoro vražda dieťaťa a pod., je len hlúpe zastrašovanie žien, aby sa plne oddali pôrodníctvu. Neverte im! Verte viacej sebe!

Každý aktivista za prirodzené pôrody (hoci aj v pôrodnici) pomáha robiť svet lepším, pretože si uvedomuje významný dopad na ľudstvo, ktoré sa môže rodiť v bolestiach a traumách na celý život alebo úplne prirodzene s plnou životnou energiou.

Nečakajme pasívne na aktivistov, napr. pôrodné asistentky, každý z nás je zodpovedný za blaho ľudstva a pritom stačí tak máličko – šíriť osvetu o prirodzených pôrodoch medzi ľudí.

Ivana Königsmarková nie je obeť, ktorú treba ľutovať alebo plakať nad jej situáciou. Tá je len dočasná, hoci je naozaj nepríjemná. Nič sa však nedeje náhodou, všetko má svoj význam, hoci ho pochopíme až neskôr. Napadanie Ivany zo strany pôrodníctva a legislatívy sú len dôkazmi toho, v ako chorom systéme fungujeme a treba ho čím skôr zmeniť. Prajem veľa síl nielen Ivane, ale všetkým pôrodným asistentkám a všetkým ľudom, aby sme šírili dobro ďalej.

S láskou a úctou k dokonalosti prirodzených pôrodov
Michal, Erika, Miško a Mirko

 

Tento příběh vyšel na Příbězích zde:
528. Dokonalosť prirodzeného pôrodu, 1.časť – Prebudenie našej prirodzenej dokonalosti
529. Dokonalosť prirodzeného pôrodu, 2.časť – Príprava na prirodzený pôrod
530. Dokonalosť prirodzeného pôrodu, 3.časť – Romantický pôrod, deň D
531. Dokonalosť prirodzeného pôrodu, 4.časť – Zázraky po pôrode