Mirko4Vlastne zázrak je prehnané slovo. Je to prirodzený stav po skutočne prirodzenom pôrode.

Erika sa rýchlo zotavovala, už v deň pôrodu varila, prala, samozrejme len základné a krátke činnosti, ale nebola ako pacient pripútaná na lôžko. Po pôrode Miška v pôrodnici sa teda takto určite necítila!

Nielen, ale určite aj prirodzený pôrod významne prispel k „úžasnému bábätku“ – zaplače, lepšie povedané zamrnká, len keď je hladný alebo chce prebaliť. Inak je kľudný a vyžaruje z neho Božský pokoj. Nevadí mu vysávač ani iný hluk, jednoducho cíti bezpečie. Keďže od narodenia sa kojil podľa vlastnej potreby a nie prerušovane kvôli neustálemu vyrušovaniu v pôrodnici (upratovanie, teplomery, vizita…), tak sa stále kojí pokojne a nie hltavo. Výsledkom je, že po nakojení sa za 1,5 mesiaca ešte nikdy nepogrcal a nepotrebuje ani vygrckávať. Nepotrebujeme odsávačky mlieka, dudlíky, sunáre a iné pomôcky, ktoré sa predávajú ako následný biznis po „domrvenom“ neprirodzenom pôrode v pôrodnici.

Nalievanie prsníkov a bolesti bradaviek aj odborná sféra považuje za úplne prirodzené a pritom je to len následok klasického nemocničného postupu – nie vždy sa mamine prikladá bábo po narodení na prsník a ak áno, tak len na chvíľku ako pri 1. pôrode – sestrička ho priložila na bradavku a po pár minútach ho zobrala preč. Toto nemá význam. Dieťa potrebuje čas, nasaje sa do hodiny, využije prirodzený reflex nasatia a kojenie funguje perfektne. Po prirodzenom prvom nasatí a aj ďalších je výsledkom kojenie bez bolestí a bez potreby akýchkoľvek medicínskych pomôcok, ktoré sme pri 1.pôrode potrebovali.

Popôrodná depresia a emocionálne výkyvy ženy sa tiež považujú za úplne normálne aj lekármi, pričom v skutočnosti je to len dôsledok všeobecnej fámy o tom, že pôrod je utrpenie, zastrašovanie žien nešťastne formulovanými negatívnymi slovami lekárov a personálu, stresujúci personál, veľa cudzích ľudí okolo rodiacej ženy, teda ďaleko od pohody, kľudu a hlavne potrebnej intimity na rodenie. Po takomto prirodzenom pôrode depresie ani emocionálne výkyvy nehrozia, práve naopak, prežívanie najkrajšieho okamžiku v živote je plné lásky, radosti a harmónie.

Na záver:
Gynekológia sa vyvinula z chirurgie. Ide o patológov, ktorí vidia komplikácie aj tam kde nie sú a riešia ich len na fyzickej úrovni, nie psychickej či spirituálnej. Gynekológ by mal riešiť iba komplikácie, ale pôrod nie je komplikácia. Je prirodzený a úžasný proces overený tisícročiami. Zvyšujúca sa modernizácia gynekológie v posledných desaťročiach okrem rastúcich ziskov prináša dramaticky rastúce komplikované pôrody a úmrtia. To naozaj nevidíme? Sme naozaj tak slepí?

Okrem 5-10% žien so zdravotnými problémami, ktoré potrebujú pomoc lekárov, je pôrod prirodzený dej vycibrený tisícročiami a je úplne dokonalý. A napriek tomu je ľudstvo modernej civilizácie závislé na pôrodníctve. Naozaj veríte, že bez pôrodníctva by po tisícročiach ľudstvo vyhynulo?

Pôrod je úžasná, požehnaná a intímna udalosť, ktorá patrí výlučne do rúk ženy a bábätka. Ak jej to jej príjemné, má byť prítomný aj manžel. A samozrejme odborná pôrodná asistentka, ktorej dôveruje.

Takmer každá žena je dokonale stvorená pre prirodzený pôrod. Fámy, že bábätko je príliš veľké alebo malé, že bez oxytocínu žena vykrváca, že bez epidurálu to bude bolieť, že pôrod doma je skoro vražda dieťaťa a pod., je len hlúpe zastrašovanie žien, aby sa plne oddali pôrodníctvu. Neverte im! Verte viacej sebe!

Každý aktivista za prirodzené pôrody (hoci aj v pôrodnici) pomáha robiť svet lepším, pretože si uvedomuje významný dopad na ľudstvo, ktoré sa môže rodiť v bolestiach a traumách na celý život alebo úplne prirodzene s plnou životnou energiou.

Nečakajme pasívne na aktivistov, napr. pôrodné asistentky, každý z nás je zodpovedný za blaho ľudstva a pritom stačí tak máličko – šíriť osvetu o prirodzených pôrodoch medzi ľudí.

Ivana Königsmarková nie je obeť, ktorú treba ľutovať alebo plakať nad jej situáciou. Tá je len dočasná, hoci je naozaj nepríjemná. Nič sa však nedeje náhodou, všetko má svoj význam, hoci ho pochopíme až neskôr. Napadanie Ivany zo strany pôrodníctva a legislatívy sú len dôkazmi toho, v ako chorom systéme fungujeme a treba ho čím skôr zmeniť. Prajem veľa síl nielen Ivane, ale všetkým pôrodným asistentkám a všetkým ľudom, aby sme šírili dobro ďalej.

S láskou a úctou k dokonalosti prirodzených pôrodov
Michal, Erika, Miško a Mirko