Drahá pani Ivanka. Keď som sa dozvedela, že Vás súd definitívne oslobodil, padol mi obrovský kameň zo srdca. Je mi neskutočne ľúto, čím ste si museli prejsť za posledné roky. Ste človek, vďaka ktorému mnoho detí prišlo na tento svet nenásilne a dôstojne. Vďaka Vám, mnoho žien mohlo s láskou akceptovať svoj vlastný zrod, zrod matky a od prvej chvíle, ako sa ich dieťatko nadýchlo, byť Matkou, sebavedomou, láskavou a starostlivou. Ja Vám za toto ďakujem a aj keď sa tu, na Vám venovaných stránkach, zdôverujem s viac ako nepríjemnym zážitkom, chcem, aby ste vedeli, že už som si vedomá toho, že som Matka, láskavá a starostlivá, aj napriek tomu, že som nemala šťastie a nemala som človeka, ako ste Vy, vo svojej blízkosti, komu by som mohla zveriť seba aj dcérku počas pôrodu s dôverou a vedomím bezpečia.

Barbora Last

Dobrý deň,

volám sa Barbora a bola som znásilnená a mučená pri pôrode.

Zdá sa vám to prehnané? Mne osobne ani trochu.

Z následkov toho, ako so mnou zaobchádzal nemocničný personál pri pôrode sa snažím vyliečiť už vyše dvoch rokov. A zďaleka to ešte nekončí. Viem, že táto udalosť navždy zmenila mňa, moje vzťahy, ale predovšetkým takmer zmrzačila môj vzťah k môjmu dieťaťu.

V psychoterapeutickej praxi pri liečbe PTSP je dôležité ako prvé pomenovať udalosť, čin, pocity, a všetko, čo sa týka udalosti, ktorá PTSP vyvolala.

Tak pomenúvam.

Znásilnenie a zámerné sadistické mučenie spojené so slovným ponižovaním. To bola udalosť, pri ktorej prišla na svet moja dcérka.

Keď som sa po tejto udalosti snažila nájsť pochopenie u okolia, narazila som na silnú vlnu odporu, popierania, zľahčovania a niekedy aj posmechu. Málokto vyjadril ľútosť alebo súcit s tým, čo mi v nemocnici spravili, a čo to pre mňa znamenalo. A aj keď sa tak stalo, skôr ma brali ako precitlivenú osobu, ktorá “preháňa”. Moja rodina sa dodnes tvári, že sa nič nestalo. Dokonca môj svokor, keď prišiel na návštevu k môjmu domov donesenému novorodeniatku prvé, čo povedal bolo: “ A prečo sa moja maličká musela takto narodiť?”. Bol to zásah hlboko do môjho zlomeného srdca. Čo som to spôsobila môjmu dieťaťu svojou neschopnosťou porodiť ho?

Áno, jeho maličká sa narodila cisárskym rezom. Prečo? Pretože mi sadistický doktor so svojimi sestrami pripravili peklo, ktorému som nakoniec podľahla. Doktor sa mnohokrát vyjadril nad mojou vystrčenou vagínou, aká som neschopná, neviem dýchať, neviem tlačiť a čože to tomu dieťaťu robím…

Bola mi príšerná zima a bola som niekoľko hodín v kŕči priviazaná k monitoru na chrbte ako kus mäsa. Pán mudr. mi pchal ruku do vagíny chvíľa, čo chvíľa.

A umelý oxytocín…..

Ako vôbec môžu hovoriť ženy o nejakej pôrodnej skúsenosti, pokiaľ bol do nich narvaný umelý oxytocín?! Veď to už je len skúsenosť s drogou, to nie je pôrod. To vám potvrdia všetky ženy, ktoré zažili naozajstný pôrod aj skúsenosť vyvolanú umelým oxytocínom.

Poviem vám “novinku”. Pôrod bolí, ale dá sa zvládnuť. Sú také ženy, ktoré zažili krásne a takmer bezbolestné pôrody. Niektoré dokonca orgazmické pôrody.

Ak si necháte pichnúť umelý oxytocín, už nezažívate pôrod. Táto skúsenosť vás bude stáť doslova všetko. Zažijete bolesť, ktorú nezažil ani samuraj pri harakiri. Vyrazí vám dych, zbaví vás súdnosti. To už nie sú kontrakcie, to je jed, ktorý vám spôsobí tras, zbaví vás možnosti ovládať telo i myseľ. Spôsobí hormonálny kolaps. Ale nie len vám, aj dieťatku.

Nečudujem sa, že sa traduje, že pôrod je neznesiteľne bolestivá skúsenosť. Ale to nie je pôrodná skúsenosť! To je drogová skúsenosť! Ale však umelý oxytocín sa musí predávať, nie? A načo by doktori čakali, kým sa dieťa prirodzene narodí, keď sa to “dá urýchliť”. Ale väčšinou sa dopracujú aj tak na operačný stôl, prípadne sa žena tak roztrhne, že sa z toho dostáva aj rok, dva po pôrode. Ale zabudla som na to, že v našich pôrodniciach sa ani nestihne žena roztrhnúť, personál ju pre istotu nastrihne. Následky sú väčšinou rovnaké, ako pri brutálnom roztrhnutí.

A keďže na Slovensku je pôrodná skúsenosť veľmi vzácna, tak si ženy adoptovali skúsenosť s umelým oxytocínom, ako svoju pôrodnú skúsenosť, a tak sa mýtus neznesiteľne bolestivého pôrodu krásne šíri medzi mladé dievčatá. Spýtajte sa akejkoľvek mladučkej dievčiny, či sa bojí pôrodu. Asi tušíte, čo vám odpovie.

To, čo sa tu medzi nami deje každučký deň je reálne násilie na rodiacich ženách. Odsudzujeme ženské obriezky v Afrike a hromadné znásilnenia v Indii a nevidíme, že obriezky a hromadné znásilnenia zažívajú ženy za dverami slovenských pôrodníc každý deň.  A je to spoločensky prijateľná norma! Samotné ženy tvrdia, že to tak musí byť. Že je to “nutné zlo”, daň za bábätko, že je to NORMÁLNE!

Dodnes som šokovaná tým, ako spoločnosť absolútne prehliada násilie páchané na rodiacich ženách a ich deťoch a nazýva to “zdravotníckou starostlivosťou”. A pokiaľ sa žena posťažuje, tak je prinajmenšom považovaná za precitlivelú. Veď “všetky” si tým prešli a nerobia z toho prípad…

Áno, väčšina žien na Slovensku si prešla šikanou, ponižovaním, zastrašovaním, manipuláciou, mučením, zmrzačením a tie, ktorým záležalo na vlastnom pôrode aj znásilnením a to je považované celou slovenskou spoločnosťou za absolútne normálne, dokonca NUTNÉ! A pokiaľ sa tento názor spoločnosti nezmení, pokiaľ sa matky, deti, muži, starí rodičia, všetci! nezačnú zaujímať o to, či bolo žene v ich okolí ublížené na zdraví pri pôrode, tak sa nezmení ani prístup zdravotníkov.

Ja pomenúvam svoju skúsenosť z pôrodnice:

Bola som mučená “s pritvrďovaním”, slovne napádaná, manipulovaná, zastrašovaná a ponižovaná, boli obmedzené moje práva a bola som hromadne znásilnená zdravotníckym tímom v Banskej Štiavnici.

Dieťa nakoniec bolo zo mňa vyrezané. K stolu ma priväzovali koženými remeňmi pri vedomí v šialenej, umelým oxytocínom spôsobenej, kontrakcii.

Zažili ste to tiež alebo aj horšie? Príde vám to tak, že preháňam? Predstavte si, že tak ako s vami, je nakladané s niekým, koho milujete. Stále je to pre vás v poriadku? A pokiaľ ste presvedčení, že takéto zaobchádzanie je nutné, tak vás vyzývam, aby ste sa začali touto problematikou zaoberať, prešli si podrobne všetky materiály, ktoré sú a vychádzajú z moderných štúdií, vypočuli si Dr. Michela Odenta, či Michaelu Mrowetz. Zmeníte názor za pár dní, ak nie hodín.

Mali by sme sa zamyslieť nad tým, čo všetko si necháme na sebe vykonať, a čo presne to pre nás znamená. Ako môže matka, ktorá bola zbavená dôstojnosti a svojich kompetencií, nie len materských, rodiacich, ale aj ľudských, začať starostlivosť o svoje maličké novorodeňa s láskou a sebavedomím? Ako môže znásilnená a dokaličená žena, ktorá je často bez akejkoľvek podpory, zvládnuť tento náročný štart do nového života? Keď dopustí na sebe takéto obrovské násilie a zdá sa jej to NORMÁLNE, čo všetko sa jej bude zdať normálne, keď bude musieť riešiť stresové situácie so svojim dieťaťom? Všetci vieme, že násilie podnecuje ďalšie násilie. Pokiaľ žena zažije znásilnenie, či mučenie, tak o tom väčšinou povie a netvári sa, že sa jej nič nestalo.

Uverili sme lekárom, že ženy nie sú schopné rodiť bez ich supervízie a bez drôg. Ale stačí vystrčiť nos trošku spoza hraníc a zistíte, že pôrodná skúsenosť ešte tak celkom nevymizla. A zistíte ešte mnohé iné rozdiely. Aj keď nikde vo svete nie je situácia s pôrodmi ideálna.

Druhým krokom po pomenovaní je vymedzenie sa voči tomu, čo spôsobilo PTSP. A tak sa vymedzujem NÁSILIU KONANÉMU NA RODIACICH ŽENÁCH a hovorím mu NIE! Hovorím, že to, čo sa mi stalo, čo som zažila, NIE JE NORMÁLNE!!!

Prosím, podpíšte petíciu, ktorá môže byť krokom k celospoločenskej zmene k lepšiemu: http://www.peticie.com/porod

Ak sa chcete čosi viac dozvedieť o naozajstnom pôrode, posilniť sa a možno skrotiť trošku svoj strach, ktorý je vo vás živený okolím, odporúčam nejaké stránky:

http://www.zenskekruhy.sk/

http://www.zenskekruhy.sk/nase-aktivity/rozhovory/item/208-alfred-rockenschaub?fb_action_ids=10151330495748182%2C10151330154333182&fb_action_types=og.likes&fb_source=other_multiline&action_object_map=%7B%2210151330495748182%22%3A217428831734030%2C%2210151330154333182%22%3A135010053335603%7D&action_type_map=%7B%2210151330495748182%22%3A%22og.likes%22%2C%2210151330154333182%22%3A%22og.likes%22%7D&action_ref_map=%5B%5D

http://birthwithoutfearblog.com/

http://birthwithoutfearblog.com/2010/10/29/breech-babies-is-another-variation-of-normal/

http://www.prirozeny-porod.eu/

http://www.prirozeny-porod.eu/rizika-vedlejsi-ucinky-umelecho-oxytocin/

Je ich ešte nespočetne veľa. Takisto existujú podporné skupiny na FB.

Existuje takisto veľa kvalitných kníh o pôrode. Ja osobne odporúčam: Michel Odent, Znovuzrozený porod.

Pokiaľ ste si vedomá násilia, ktoré bolo na vás vykonané a potrebujete pomoc, môžete sa obrátiť na kráľovnú psychoterapeutku Michaelu Mrowetz, možno vám pomôže ona osobne, možno vám niekoho odporučí. Michaelu nájdete aj na FB.

Pre ženy, ktoré rodili cisárskym rezom a sú zastrašované zdravotníkmi, ktorí im tvrdia, že je nezodpovedné chcieť prirodzený pôrod po cisárskom, existujú mnohé stránky a podporné skupiny na FB, väčšinou v názve figuruje skratka VBAC (vaginal birth after cesarean). Je vysoko pravdepodobné, že ak budete naozaj rozhodnutá, budete musieť ísť rodiť do zahraničia, prípadne ostať rodiť doma. Avšak, ak sa zbavíte strachu a nenecháte sa už viac manipulovať a zastrašovať, nájdete si cestu, ktorá vás privedie k vytúženému pôrodu bez násilia.

 

Tento příběh vyšel na Příbězích zde: 869. Násilie ako spoločenská norma